Osborne 1: Počítače sa vydávajú na cesty | Mobilná revolúcia

Osborne 1: Počítače sa vydávajú na cesty – OBSAH

1. Mikroprocesory máme, ľahko prenosné monitory nie
2. Predchodca prenosných počítačov: príbeh MCM/70
3. Prvý skutočne prenositeľný počítač za „ľudovú cenu“

Mikroprocesory máme, ľahko prenosné monitory nie

So vznikom osembitov sa hmotnosť počítačov dostala do pásma, že nebolo príliš zložité ich vziať a odviezť niekam autom. To ale malo svoje tienisté stránky – po prvé ste ich museli voziť aj s obrazovkou, čo bol typicky televízor alebo monitor založený na sklenenej CRT technológii, teda „takmer televízor“. A aj keď ste sa zmierili s vyššou hmotnosťou, museli ste počítač pred použitím zostaviť – a po konci jeho používania zostavu zase rozložiť. 

Už v 70. rokoch sa začali technici zaoberať otázkou, či by sa nedal urobiť úplne prenosný počítač, ktorý by bol kompaktný a ktorého zapnutie by vyžadovalo iba zapojenie do napájacej siete. V 70. rokoch sa experimentovalo s celým radom „all in one“ dizajnov, tie boli ale naozaj veľké. A tak sa Bill Lowe z americkej IBM rozhodol, že skúsi postaviť počítač, ktorý by išlo iba „vziať a niekam odniesť“ – a tak v roku 1973 vznikol prototyp IBM 5100. 

Tento počítač bol stále neuveriteľne ťažký – so svojimi 25 kilogramami by sa naozaj preniesol. V jednom tele ale obsahoval ako vlastný počítač, tak aj päťpalcový malý CRT monitor (stále sklenený!) a tiež magnetopáskovú mechaniku. Išlo o počítač na úrovni mikropočítača, mal šestnásťbitový procesor IBM PALM (Program All Logic in Microcode) na 1,9 MHz, pamäť 16 až 64 KB RAM a 32 až 64 KB ROM, v ktorej bol programovací jazyk APL, ktorý bol typický pre veľké počítače. Išlo o stroj pre profesionálov – a jeho chybou bola nielen veľká hmotnosť, ale aj cena, ktorá sa podľa konfigurácie pohybovala medzi 9 000 a 19 000 vtedajšími dolármi, čo by bolo dnes takmer 110 000 USD!

Predchodca prenosných počítačov: príbeh MCM/70

Prvým komerčne predávaným prenosným počítačom bol zrejme kanadský stroj MCM/70, ktorý bol postavený v roku 1973 v Toronte. Išlo o zvláštny stroj s jednoriadkovým displejom, dvoma kazetovými mechanikami, procesorom Intel 8008 na 800 kHz a pamäťou 2 až 8 KB. V podstate išlo o skorý mikropočítač zabudovaný do jedného tela aj so zobrazovačom a mechanikami – a celé to vážilo už podstatne akceptovateľnejších 9 kg. 

Počítač využíval programovací jazyk APL, ale vzhľadom na slabé vybavenie a potrebu programovať si aplikácie bol relatívne neúspešný. Najjednoduchší model s 2 KB RAM a bez kazetových mechaník prišiel na 5 000 kanadských dolárov (v tom čase bol CAD porovnateľný s USD), najdrahší model s 8 KB RAM a dvoma kazetovými mechanikami potom prišiel na 9 800 kanadských dolárov. Strojov sa podľa všetkého predalo niekoľko stoviek, predávali sa hlavne firemným zákazníkom, ktorí potrebovali výpočty na cestách.

Prvý skutočne prenositeľný počítač za „ľudovú cenu“

Prvým skutočne komerčne úspešným prenosným počítačom bol Osborne 1, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1981. Tento počítač mal maličký CRT displej iba vo veľkosti piatich palcov, napriek tomu sa naň vošlo až 52 znakov na 24 riadkoch, bol vybavený dvoma disketovými mechanikami 5,25" – a bežal na ňom mikropočítačový operačný systém CP/M, čo bola v tom čase šťastná voľba. Ako procesor mal stroj Zilog Z80 na 4 MHz a bol vybavený 64 KB RAM, čo postačovalo na beh populárnych kancelárskych aplikácií tej doby.

Osborne bol stále veľkým kompromisom, ale jeho vývoj smeroval tým správnym smerom: Jeho hmotnosť sa podarilo zraziť na 11 kg, čo síce znamená niečo ako nosiť veľké vedierko plné vody, ale už sa to uniesť dá. Cena stroja sa dostala na 1 795 USD, čo už bolo akceptovateľné aj pre menej majetných profesionálov – a to bola cena, ktorú InfoWorld v roku 1981 okomentoval „nie, to nie je tlačová chyba, naozaj to je 1 795 USD!“ Spotreba počítača bola pod 37 W, čo stále nedovoľovalo chod na batériu, ale stroj stačilo zapojiť do bežnej zásuvky – a bolo možné začať pracovať. 

Napriek tomu, že počítač nebol ani najľahší, ani najvýkonnejší a mal naozaj malú obrazovku, záujem oň prekonal všetky očakávania. Spoločnosť Osborne predpokladala, že predajú asi tak 10 000 kusov. V skutočnosti tento objem predali počas prvých ôsmich mesiacov a museli masívne navýšiť výrobu, pretože predávali až 10 000 počítačov mesačne! Dôsledkom navýšenia výroby bolo zníženie výrobnej kvality – a až 15 % počítačov sa vracalo na opravy. Celkom sa do ukončenia výroby v roku 1983 predalo viac ako 125 000 Osbornov 1, čo jasne ukázalo, že záujem o prenosné počítače je – a že raz to bude naozaj veľké!

Osborne 1 bol zaujímavý ešte v jednom smere: Bol to prvý počítač, ktorý svojim novinárom zakúpil ich vydavateľ. Izraelský denník Maariv v roku 1981 kúpil niekoľko počítačov pre svojich reportérov a nechal ich upraviť pre hebrejčinu. Novinári vo svojich spomienkach neoceňovali vysokú hmotnosť stroja, ale naopak si pochvaľovali jeho odolnosť, pretože „poškodenia, spôsobené arogantnými colníkmi, pomstivými parížskymi poslíčkami a zafajčenými pakistanskými taxikármi boli iba kozmetické“. Prenosné počítače boli konečne tu! 

Prvé prenosné počítače z dnešného pohľadu boli obrovské ťažké krabice, ktoré navyše potrebovali externé napájanie.  Bolo to ale poplatnej dobe, technológie tej doby neboli zďaleka také vyspelé ako dnes, čomu zodpovedala aj vysoká cena. Buďme radi, že dnes môžeme za pár stoviek nosiť svoj prenosný počítač (mobil) vo vrecku. 

Michal Rybka

Michal Rybka je publicista a nadšenec s 20 rokmi skúseností v IT a gamingu. Je kurátorom AlzaMuzea a YouTube kanála AlzaTech. Napísal niekoľko fantasy a sci-fi poviedok, ktoré vyšli v knižnej podobe, a pravidelne pokrýva piatkový obsah na internetovom magazíne PCTuning.